Ahoj! Ja som Nessa 🙂
Alebo aj Peťa, ako si vyberieš. Rada by som ti však teraz ukázala kúsok z môjho života.
Narodila som sa na Orave. Vyštudovala som odbor Grafik digitálnych médií a aj vďaka tomu som sa po rokoch presunula od papiera k digitálnej tvorbe. Vybrala som sa aj na vysokú školu, kde som sa vrhla do sveta estetiky, avšak s dejinami literatúry sme si už nesadli. S príchodom detí do môjho života, som sa rozhodla začať študovať pedagogiku, ktorú som úspešne dokončila. Teraz sa snažím priniesť do života mojich detí kreativitu, farby, rešpekt a podľa mňa, vo svete chýbajúcu empatiu (hoci to niekedy u nás doma vyzerá presne naopak). Montessori princípy a rešpektujúca výchova mi sú v tejto ceste inšpiráciou a snažím sa ich vniesť aj do mojej tvorby. Snažím sa nenarúšať jedinečnosť mojich detí, hoci občas si siaham na dno síl a občas to aj riadne nezvládam.
Kresliť, maľovať, výmýšľať a tvoriť je pre mňa viac než len koníček, je to môj relax a trošku útek z reality. Keď sa do toho ponorím, nevnímam čas, iba si užívam tú chvíľu po celom dni. O to vzácnejší mi je, odkedy mám deti. Čo si budeme hovoriť, pri nich si niekedy nestíhame ani prr.. sadnúť 🙂
Môj farebný svet
Maľovala som akrylom, kombinovala som so sprejom, šablónami, experimentovala som so živicou či pouring art-om. Najviac mi však učaroval akvarel a pri ňom som ostala. Vniesla som ho aj do digitálneho sveta. Páčia sa mi jeho možnosti v ďaľšom využití a tiež mi dodal odvahu viac skúšať.
Akvarelu som však naozaj úplne prepadla.
Voda, moj živel
A to od dieťaťa. Od plávania, kanoistiky, vodného slalomu, dračích lodí až po rafting. Podarilo sa nám byť majstrami Európy aj Sveta. Sprevádzala som deti vodáckyh táboroch aj robila inštruktorku raftingu dospelým. Čo sa týka raftingu, medzi moje najťahšie zjazdené úseky patria ,,čertove proudy,, v Lipne na ktoré som naozaj hrdá.
Zverinec
Ale už sa ozaj krotím. Aron bol láska na prvý pohľad, bol pre mňa výnimočný. Našli ho vyhodeného v zime v lese. Nik nevie prečo sa tam ocitol. Podľa všetkého bol bitý, do posledného dňa sa Útulok si ma vybral iba pre to, že som doma nemala ďaľšieho psa a vtedy ani deti. Nakoniec to bol najlepší parťák. Ku ďeťom bol trpezlivý a miloval ich a oni milovali jeho. Rakovina si však nevyberá, a tak sme sa s Aronom museli rozlúčiť. Vtedy sme si vraveli, že ďaľšieho psíka mať nebudeme. Že je oťažké sa s nimi potom lúčiť. Prečo nemôžu žiť aspoň toľko čo my?
No, o pár mesiacov sme adoptovali Eda, francúzskeho buldočka, vášnivý aportér, isto niekde stále za loptou behá. K nemu sme zobrali kamošku Beky (priznám sa, že mi na ňu veru niekedy trpezlivosť nestačí). Edo s nami pobudol iba krátko, necelý rok. Mal nádor na mieche, prestal nám chodiť zadnými nožičkami. Operácia nemala isté výsledky a bola riskantná tak sme sa rozlúčili aj s ním. Bol to veľmi tažký rok. Paprikáša (zajac) sme našli behať v noci uprostred cesty.
Nastupovať prosím
A vieš, že predtým ako som sa vybrala na materskú ,,akožedovolenku,, som pracovala ako vodička električky v Bratislave? Nevieš? Tak už vieš. A poviem ti, že aj keď to bola práca náročná, občas mi chýba sa ísť povoziť Bratislavou. Možno ťa nabudúce niekam odveziem:) 
Sleduj ma a podpor ma na mojej ceste.
Ďakujem, že si sa dočítal/a až sem. Ak máš nejaké otázky, alebo chceš vidieť viac mojej tvorby, budem rada ak ma bude sledovať na Instagrame či Facebooku. Teším sa na ďalšie dobrodružstvá a zdieľanie mojej vášne s tebou. Tvoja podpora a pozornosť je pre mňa veľmi cenná.
Divé Dieťa
Nessa Atelier
